Trávenie, ako základný životný proces získavania energie z potravy, je niečo kľúčové, čomu by sme mali venovať pozornosť. To je stručný pohľad zvonku. No za tým sa skrýva omnoho viac. Je to naša imunita, sú to neustále cyklické zmeny a množstvo prepojených metabolických dejov. Hotová alchýmia. A u každého z nás  je jedinečná. Je tu však ešte niečo. Energetické dráhy, tok energie a sila orgánov skrývajúca sa v našom bruchu. Aj naša osobná sila. V mentálnej rovine znamená “ trávenie životných situácií“ a náš postoj k nim.

Trávenie začína už v ústach. Tu je jeden z našich zmyslov – CHUŤ. Podľa orientálnej medicíny nám ústa a orgány v nich vedia povedať veľa o stave nášho organizmu. Napríklad popraskané pery, kútiky alebo kazivosť určitých zubov vypovedajú o tom, ktorý orgán stráda.

Hrubé črevo nás zbavuje nepotrebných toxických látok, je takpovediac kanalizačným systémom. No ak je zanesené, jeho funkcia je značne oslabená. A všetko to, čo má odísť z tela von ostáva v systéme naďalej. Oslabuje orgány, zanáša krv, likviduje imunitu a znečisťuje aj našu myseľ.

Pozerajme sa preto na svoje trávenie a naše orgány s väčšou úctou, porozumením a fokusom na ich volanie. Venujme si lepšiu starostlivosť.

Všímajme si čo jeme, akú kvalitu má naše jedlo – jedzme skutočné potraviny, zachovajme zdravý sedliacky rozum a dôverujme vlastnej intuícii. Prevezmime zodpovednosť za svoje zdravie a nenechávajme zájsť veci do krajnosti odkiaľ už niet východiska. Presadzujme prevenciu a prirodzenú terapiu. Zdravé črevá a mikrobióm v nich sú základným predpokladom nášho zdravia, prirodzenej hmotnosti, odolnej imunity a mentálnej výkonnosti.

Súčasná doba je plná všakovakých rizík, dynamická a plná podnetov. Dokonalý negatívny stimulátor nášho nervového systému. Zle spíme, veľa premýšľame, málo relaxujeme a nemáme na seba čas. 

Človek nie je stroj ani perpetum mobile.  To aké máme priority, ako trávime svoj deň a na čo myslíme začína byť nevyhnutnou zmenou, ktorú každý z nás podstupuje. Pretože nevládzeme ďalej fungovať v zaužívanom rytme. Niekde je chyba, a je na nás prísť jej na zúbok. Zastaviť sa, oddýchnuť si, dýchať a pýtať sa sám seba: „Ako to mám? Ako to chcem mať? Čo je TO, o čom rozmýšľam, čo mi odčerpáva moju energiu, kam ju investujem a či si ju dopĺňam, resp. jej nedovolím len tak navnivoč tiecť?“

Stratili sme kontakt s prírodou, s jej rytmami, sme hore keď máme spať, pri jedle vybavujeme maily a cvičíme pre dobrú postavu a nie preto, že máme z pohybu radosť. To všetko nám odčerpáva veľa energie. To kde najviac plytváme našou energie sú  podľa mňa naše nefunkčné vzťahy – vzťah k sebe samému, k partnerovi, pracovné vzťahy aj tie ostatné. Ak sme unavení a nemáme vitalitu, nezabudnime sa opýtať: „Ako teraz fungujú moje vzťahy?“ a “ Aký mám vzťah k sebe samému?“

Toto slovo je už skloňované z každej strany. Existuje mnoho postupov a návodov ako pristupovať k stresu, ako ho eliminovať, ba dokonca si ho nepripúštať a tváriť sa , že neexistuje. Pre každého z nás je stres niečo iné, sme jedineční a tak ako máme rôzne spúšťače stresu, tak máme aj iné taktiky ako sa s ním vysporiadať. Alebo aj nie.

Viem ja sám ovplyvniť svoj postoj k stresu? Môžem ho ovplyvniť? Poznám svoje stresory? Sú zvonku alebo zvnútra?

Ak sme pod stresom sme automaticky vedení do jednej z reakcií: boj, únik alebo mŕtvy chrobák.

Môj názor je ten, že na to, aby sme mohli čeliť svojmu stresu potrebujeme nadobudnúť nadhľad a odstup, dať si čas a priestor vysporiadať sa so situáciou, zhlboka dýchať a pustiť sa do komunikácie s racionálnou časťou seba, po odoznení prvotných emócií.

To , čo vieme s istotou ovplyvniť sú stresy a strachy v nás samých, s tými vieme pracovať, stačí sa len odhodlať a vydržať. S tým, čo prichádza zvonku, to vo veľkej miere ovplyvniť nemôžme. Môžme sa ale naučiť ako pracuje naše telo, keď je zahnané do kúta  a je pod tlakom. Už len tým, že si veci pomenujeme, urobíme obrovský kus práce. 

Aká je v dnešnej dobe úloha ženy? Poznajú ženy svoje skutočné dary a to čo ich ženstvo prináša spoločnosti? Stretávam málo žien, ktoré sú v súlade sami so sebou, majúc v rovnováhe svoj mužký a ženský princíp. Vedia plynúť životom s ľahkosťou,  byť navigačným systémom pre partnera, zdieľať hlbokú múdrosť v nich ukrytú a tvoriť svoj život.

Dnešné ženy akosi tápajú, hľadajú svoj zmysel, čo je ich poslaním, aká je ich rola v živote a v partnerstve. Nevedia celkom presne, či to čo od nich spoločnosť vyžaduje je skutočne to, čo ich reprezentuje a je s nimi v súlade.

Súčasná spoločnosť prechádza zmenami, slabne dominancia mužského sveta, hľadáme balanc ako nechať pracovať to prirodzené, čo v nás je. A pre mnohé ženy je to náročné. Nevieme ako byť samé sebou, prispôsobujeme sa trendom, rodine, nadriadenému. Až nakoniec sa tíško pýtame: “ Toto som skutočne JA?“

Nanešťastie pre niektoré z nás je to už neskoro, bojujeme s chorobami, sme nešťastné, nepochopené plné hnevu a záfalstva. 

Príroda však ešte nepovedala posledné slovo, v hre je aj ženská neplodnosť či endometrióza.  Klaďme si teda otázky prečo sa tak deje a čo s tým vieme urobiť?

Je skutočne život v sebapotlačení, hľadaní ideálu krásy, prepínaní vlastných síl a snažení sa vyrovnať mužom, tým čo má napĺňať môj život?

Muž aj žena sú jedinečnými bytosťami, každá oplývajúca danosťami, ktoré má využiť pre svoj rast a žitie v spokojnosti. Až keď si uvedomíme svoju jedinečnosť a dôvod svojej odlišnosti, vznikne priestor pre vzájomnú úctu, rešpekt, podporu a spoluprácu. Pre život v súlade a harmónii.

Chronických a civilizačných ochorení ako aj chronických pacientov pribúda. Veda ponúka stále ďalšie objavy a vylepšenia ako diagnostikovať a zvládať boj s chorobami.

Dožívame sa čoraz vyššieho veku. No za akú cenu? Aká je vlastne kvalita života chronického pacienta? Je to takto správne? Tieto otázky si kladiem často, a môj názor je ten, že kvalita žitia, je často na chvoste, život je síce dlhší, no menej kvalitný a plný obmedzení.

Každý chronický problém a ochorenie, bol na začiatku akútny. Niekde to všetko začína.  Vzniká tu priestor na zamyslenie, čo som urobil nie v súlade so svojim telom, čo sa mi prihodilo  a čo môžem urobiť pre seba, aby bol môj život lepší, dokážem urobiť zmenu a starať o seba lepšie. 

Hlavnou príčinou chronických chorôb je to ako sa správame. Nezdravo sa stravujeme, nemáme dostatok prirodzeného pohybu a ignorujeme potreby vlastného tela.

Dnes už neplatí, že „za všetkým hľadaj gény“. Vďaka epigenetike je už známe aj to, že naše gény môžme ovplyvňovať.

Je toho omnoho viac o čom by som mohla filozoficky písať v súvislosti s chronickým pacientom, aj to že to nie je ľahká cesta, vyžaduje veľa trpezlivosti a skutočné odhodlanie. No s istotou viem, že aj keď sa nezbavíme chronickej choroby úplne, vždy môžme vlastným pričinením ovplyvniť to, ako ten život dožijeme a či si ho vychutnáme v radosti.

Dalo by sa polemizovať, čo  znamená duševné zdravie. Pre mňa je to mozaika  častí, ktorá vytvára stav harmónie. Byť spokojný, zdravý a žiť v harmónii so sebou a okolím by malo byť našou mantrou.  čašto sa tak však nedeje. Prečo? Pretože žiť v harmónii je žitím v prítomnosti, v prijatí samého seba so svojimi starosťami, strachmi, snami aj radosťami, vedieť zdieľať a žiť v súlade s ostatnými a požiadať o pomoc a podporu, ak to potrebujem. Ak sme aktívni, učíme sa nové veci a sme tvoriví v tom, čo nás baví, ľahko zdolávame nové výzvy, napľňame svoje sny  a žijeme svoj život v plnom potenciále.

Ako odrazový mostík pomôže „obyčajná“ prechádzka lesom.  Už aj štúdie potvrdili, že pobytom v prírode sa nám zníži krvný tlak, sme menej depresívni a posilňujeme svoj imunitný systém. Ja pridám ešte aj to, že kontakt s prírodou nás energeticky stabilizuje, upokojuje náš nervový systém, pripomenie, čo je pre nás naozaj dôležité a prináša pocit, že sme živou súčasťou väčšieho celku.